Baňa plná pokladov

Šperky so slovenským opálom nosila uhorská kráľovná Izabela aj francúzska ciisárovná Jozefína. Na miesto, kde sa vzácny kameň stále ťaží, sa môžete vybrať aj vy.V opálovej bani sa môžete aj potápať.

Slanské vrchy, šesťdesiat kilometrov dlhý pás listnatých hôr za Prešovom, turisti ešte celkom neobjavili. Mystiku tichých hôr zvyšujú tajuplné pomníky, štôlne, pingy a podzemné chodby, ktorými je okolie dediny Červenica prevŕtané ako ementál. Dnes takmer neznáme – a roky utajované bane na slovenský drahý opál boli až do devätnásteho storočia, keď v Mexiku a Austrálii objavili nové náleziská, jedinou lokalitou na svete, kde sa ťažil nerast drahší než zlato.

„Najväčší opál na území Slovenska našli takmer pred dvestopäťdesiatimi rokmi na dne potoka Oľšavka v osade Červenica. Hral zvláštnymi farbami, a tak ho nazvali Harlekýn. Vážil päťstodeväťdesiatštyri gramov a ohodnotili ho na sedemstotisíc holandských guldenov. Dnes je v prírodovednom múzeu vo Viedni,“ hovorí Ivan Kopor (51), muž, ktorý má opálové bane v nájme a otvoril ich aj turistom. Do podzemia s ním vstupujeme opraveným vchodom štôlne Jozef. Zatiaľ je pri nej iba malé parkovisko a unimobunka pre sprievodcov.

Účinkuje na pleť

Pred nami je bludisko dvadsaťtrikilometrových chodieb, ktoré vysekali baníci. Jeden meter v tvrdej skale rúbali piati muži kladivkami mesiac. „Nečudujme sa, že každá tunajšia žena sa vydávala trikrát a svojich troch manželov obyčajne aj pochovala,“ pokračuje Ivan Kopor.

Kráčame po okruhu, ktorý meria necelých tisíctristo metrov. Míňame staré haviarske vozíky a premýšľame, kto ich asi tlačil dovtedy, kým baňu v dvadsiatych rokoch nezavreli. „Teplota v štôlňach sa pohybuje okolo šesť stupňov Celzia, no baníci aj tak pracovali len sporo oblečení,“ podotkne sprievodca, keď v diaľke zazrieme svetlo lámp.

bana1

Výzdoba a mystika umelo vyhĺbených priestorov návštevníka neraz prekvapia.

bana2

Ivan Kopor, ktorý sa rozhodol bane turisticky oživiť, vie o opáli nadšene rozprávať celé hodiny.

bana3

Pozostatky po baníkoch, ktorí pod zemou vysekali kilometre chodieb.

bana4

Pozostatky po baníkoch, ktorí pod zemou vysekali kilometre chodieb.

Nie je to žiadny prelud, o pár minút stretávame potápačov zo Švajčiarska, po nich vedca z Uralu a znalca vzácnych kameňov z Fínska. Obzeráme si chodby, ktoré sú hladučké, v iných vznikla limonitová výzdoba. Zazrieme stovky rokov staré drevené rebríky a trámy, na ktoré si haviari položili hrubé dosky a tak sa dostávali k drahým kameňom.

Šperk pre Izabelu

Raritou v bani je štôlňa, v ktorej sa koncentruje vysoká vlhkosť a vysoký obsah sírnych solí. „Tunajší vzduch priaznivo vplýva na dýchacie cesty a na pleť,“ vysvetľuje nájomca, ktorý chce už v lete sprístupniť ešte viac chodieb. Ťažba drahých kameňov zažila vrchol v polovici devätnásteho storočia, keď mala nálezisko pri Červenici v nájme rodina Solomona Goldschmidta z Viedne. Jej príbeh je opradený tajomstvom.

„Hovorí sa, že v tajnej skrýši v bani po nej ostali vyťažené opály, ktoré by sa zmestili do niekoľkých nákladných áut,“ hovorí sprievodca baňou, ktorej labyrint sa rozkladá na sedemnástich poschodiach. Keď po vyše hodine vychádzame z tmy, Ivan Kopor dodá, že návštevníkom podzemia raz umožní vyskúšať si staré metódy kopania a triedenia materiálu. Opál, ktorý v ňom návštevníci nájdu, si môžu nechať. Pritom nie tak dávno sa takýmto drahým kameňom mohli pýšiť len tí najmocnejší a najbohatší…

Šperk slávnych

Česi majú český granát, pobaltské krajiny jantár. Ivan Kopor vníma slovenský drahý opál ako náš národný kameň, ktorý má svoj príbeh. „Ten najslávnejší, Oheň trójsky, nosila na krku prvá manželka cisára Napoleona Jozefína. Podobný šperk dostala k sobášu s uhorským kráľom Jánom Zápoľským v roku 1539 aj Izabela Jagelovská. Náhrdelník je zo zlata, zdobený šestnástimi nepravidelne brúsenými slovenskými drahými opálmi a je súčasťou zbierok Národného múzea v Budapešti.

Vyskúšate?

V opálovej bani sa môžete aj potápať. Viditeľnosť je približne sto metrov, primeraná viditeľnosť pri skalení asi jeden meter. Voda je teplá asi päť stupňov Celzia. Niektoré časti chodieb sú zavalené, do nich sa môžete ponoriť len v sprievode potápačov zaškolených pre túto lokalitu. Koľko zaplatíte: skupina 1 – 5 ľudí 50 eur, 6 – 10 ľudí 90 eur. S vyšším počtom ľudí sa cena znižuje. Žiaci základných a stredných škôl platia 5 eur na osobu.

Na prehliadku sa musíte nahlásiť aspoň deň vopred. Kde to je?: Opálové bane ležia necelých dvadsaťpäť minút jazdy autom od Prešova. Dostanete sa k nim cez obec Zlatá Baňa. Môžete vyraziť aj z Košíc, smerom na Rozhanovce a Opinú. Ubytovanie nájdete v rekreačnej oblasti Sigord či v obci Zámutov.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

„Kdo se umí smát sám sobě, má právo smát se smát všemu ostatnímu, co mu k smíchu připadá.“ Jan Werich